Máj lásky čas - noo, pod čerešňou opäť nebolo
s kým, ale za to mi to pripomína, ako nám okolie kvitne a zreje. A okrem toho,
veď už je vlastne päť dní jún! Začala som chodiť do práce, tak už nestíham
myslieť. Paradajky a papriky v záhrade ešte s plodmi machrovať nemôžu,
zbierania mimo domu je zato habadej! Človek aby len čas hľadal, ako to všetko
stihne pozbierať a spracovať. Lebo veď keď sa ťa zima a chrípka opýta, prečo si
si nenasušila lipu, keď voní a peľ lieta v celej tvojej dedine, tak sa budeš tváriť
ako úplný blbec.
Táto zima, ako som už písala predtým, bola
naozaj tak otrasná, čo sa týka chorôb, že aj mňa konečne (dosť skoro) primäla
poobzrieť sa za bylinkami, reku skúsim to s nimi. Dosť výdatne mi k tomu dopomáha prostredie, v
ktorom žijeme, a to teda žijeme v hlavnom meste! Niekde na lúkach panenskej
krajiny je to isto lepšie, veď rozšírim túto novú záľubu aj tam, zatiaľ
zakladám čajový regál z rastlín, ktoré máme tu. A nie je toho málo, napokon,
bývam pod prírodnou rezerváciou 4. stupňa (netrhám tam, tam sa nesmie, to len
akože príroda tu je), a aj lúka nad sídliskom je parádna. Takže veľké
zaváraninové poháre, ktoré som v komore prekladala z miesta na miesto, našli
svoj doposiaľ skrytý význam.
Kebyže našu záhradu neplienim, rastie tu samá
žihľava a lastovičník. Žihľavu na hlavu, skúsila som si. Ale iba dvakrát, takže
zatiaľ vlasy nič moc... farbou doničené by mali byť nonstop namočené vo výluhu
asi. Jarnú žihľavovú očistnú kúru nie som schopná dodržať a denne piť dva-trikrát
čaj, no ale odtrhnem a zalejem, keď cítim potrebu očisty, po víkende väčšinou.
Lipa je spolu s orechom najzákladnejší strom v
Devínskej, to by ma fakt hanba fackovala nemať aspoň zopár kvetov. Prvý zber
OK, pri druhej na mna pršali čierne chrobáčiky a pri tretej som zistila, že je
už vlastne aj odkvitnuté. Ďalší strom, ktorý sa mi budúcu jar opäťnevyhne, je smrek, sirup z výhonkov som robila prvýkrát a je moc chutný a zdravý. Dúška materina rastie na lúke za sídliskom, celé mapy
sú jej tam! Také niečo som videla naposledy snáď v nejakom pionierskom tábore
ako žiačka prvého stupňa. Iné záujmy proste.... Nemala by som to ani
zverejňovať, lebo budúci rok bude hneď materina vykmásaná, ale nech, radšej
nech si ľudia natrhajú a sú zdraví, bacile nechce nikto. (A hlavne koľko ľudí
si toto prečíta a koľko z nich asi že pôjde na byliny.) Na tej lúke je aj veľa
jahodových a skorocelových listov, len treba ísť vyššie, lebo dole je venčisko
psov. Preplachovať byliny sa mi zdá odveci. A všelijaké iné byliny tam rastú,
aj ľubovník bodkovaný, a ďalšie, ktoré ma štvú, lebo ich nepoznám. Parádna byľ
je praslička roľná, pri rybníku pod hrádzou je jej plná kameňová priekopa. S
ňou som to troška prehnala, sušila som ju v celej obývačke.
Päť bední prázdnych zaváraninových pohárov a
pohárikov, ktoré nemám v dome kam dať, mi denne kmári svedomie a snáď logistika
dovolí vybrať sa na samozber jahôd a marhulí. Dve základné ovocia na lekváre,
teda pardon, ten najhlavnejší, pán lekvár, je z čiernych moruší. A tie, chvalapánubohu,
u nás tiež rastú, len treba vedieť kde. Lebo niektoré sú aj pri ceste, vraj to
vadí, ale tak nie je cesta ako cesta. (Silné slovo pre niektoré.) Pri zbere moruše
čiernej vrelo odporúčam nejaké staré tričko:)
Moruše sú mega zdravé, ako všetky
tmavé bobuľoviny. V strede leta budú zase podobné - černice. Z tých som chcela
minulý rok spraviť sirup, že aký bude skvelý, ale zabudla som na neho pod
schodami a bol z toho výborný likér. Ríbezlí máme len tri kry, to snáď pojeme,
spracovávanie už nedám. Maliny detto. To aby mal človek opäť ako celodennú
sezónnu prácu! Čerešne ani nespomínam, samozrejme..okrem záhrady sú aj po
uliciach. Višne tiež. Čochvíľa broskyne, iba z tých robím kompót. Zelené orechy
na orechovicu. Zrelé na jedenie. Až do októbra
vlastné paradajky zo záhrady do nemoty, čerstvé zemiačiky, nakladačky a
ostatná zeleninka, na jeseň šípky a šup do svetrov a do perín.....zabudla som
niečo? Tomu ver, že hej.
Komentáre
Zverejnenie komentára