Príspevky

Zobrazujú sa príspevky z dátumu máj, 2018

Inšpirácia

Posledné desaťročie prinieslo mnoho zmien, aj v myslení ľudí, a preto prinieslo aj mnoho transformačných lídrov, motivačných spíkrov, životných koučov. Všeobecne civilizácia akoby už nezvládala sama svoje výkonnostné tempo, tlak na zabezpečenie životných potrieb. Psychicky je to náročné, ale fyzicky ľudia zleniveli. Pohybovo. Od polovice 20ho storočia sme sa posadili za písacie stroje a nekôr, amentma, počítače, a už sme sa usedeli. Mňa osobne oveľa viac ako knižky, kázne, prednášky a motivačné mottá denne na nástenke inšpiruje reálny človek. A konktétne tento. Táto pani, ktorú v Devínskej mnohí poznáte. Mne stačí o nej vedieť len toľko, že chodí pešo, zo svojho domu 5 kilometrov do dediny do najbližšieho obchodu a nazad. V hocijakom počasí. Dá si reflexnú vestu a ide sa. Keď prší, dáždnik nenosí, veď jednou rukou ťahá vozík, v druhej palica. Tento rok mala osemdesiat. A teda už aj k tomuto jubileu prestala fajčiť. Určite ste ju viacerí, tak ako ja, zviezli autom, veď nevravím, že sa

Májové víkendy plné zábavy

Obraz
foto Tomáš Lencz   A hlavne: oddychu. Ako tento posledný víkend (teraz je už síce piatok, ale opäť nebolo na písanie času, robiť treba:) No ale ten víkend. Mala som pocit, že je celá Devínska vonku! Boli tu hody. To som ale vôbec nevnímala. Vápencová ulica pri futbalovom štadióne a tamojšia krásna lúka obsadená kolotočmi a pár stánkami. Svätá omša.   Naša rodina túto tradíciu nerieši, viem len, že hody sa dejú v čase vysvätenia miestneho kostola. Sprievodný program u nás opäť vytváral Festival slovenskej národnej piesne. Ten som tiež nepostrehla. Chcela som sa ísť pozrieť na stretnutie o Rudovi Slobodovi, keď už o ňom tento rok   pri príležitosti nedožitých 80tin toľko hovoria, (žasla som, že už aj jedna banka má projekt a kartu Sloboda., trošku moc..) V Istracentre spieval aj Miroslav Dvorský. Ale mala som iný program. Oddychovať. Záznamy festivalu som si pozrela v Magazíne DTV, kde som kedysi aj ja pracovala a aj som nakrúcala tieto udalosti. Počas víkendov, s kamerou v

Jar je život

Obraz
Tak, je pol deviatej večer a ja som práve doumývala dlážku. (Mám chuť si ľahnúť s laptopom a písať toto, no na laptope pozerá Eriško rozprávky- áno máme iba jeden - tak sedím za veľkým kompom, ku ktorému mám čisto denný pracovný vzťah a príliš ma osvecuje). Dnes som sa k umývaniu podlahy dostala až teraz, aj keď celý deň sa na to chystám. Dlážke sa momentálne venujem úplne najviac zo všetkého. Mám pocit, že už ani na iné nemyslím, hlavne ňou sa musím zaoberať. (To je kvalita života, čo?) Denne ju aj niekoľkokrát zametám, buď len prejdem metličkou a zmetiem špinu na lopatku alebo zmetákom či vysávačom komplet dom. Myslím, že ešte nemám kompulzívnu poruchu s potrebou stále upratovať. Isté je ale to, že v tomto dome jestvujú dva nezladiteľné protipóly. Chcela by som mať na jednej strane takú čistú domácnosť, aspoň teda spálňu, tú miestnosť, kde má človek čisté perinky a najlepšie huňatý koberček pri posteli, do ktorého ráno spraví prvý krok pravou bosou nohou. Voňavá a čistá spálňa...a c