Príspevky

Zobrazujú sa príspevky z dátumu december, 2017

Inšpirácia

Posledné desaťročie prinieslo mnoho zmien, aj v myslení ľudí, a preto prinieslo aj mnoho transformačných lídrov, motivačných spíkrov, životných koučov. Všeobecne civilizácia akoby už nezvládala sama svoje výkonnostné tempo, tlak na zabezpečenie životných potrieb. Psychicky je to náročné, ale fyzicky ľudia zleniveli. Pohybovo. Od polovice 20ho storočia sme sa posadili za písacie stroje a nekôr, amentma, počítače, a už sme sa usedeli. Mňa osobne oveľa viac ako knižky, kázne, prednášky a motivačné mottá denne na nástenke inšpiruje reálny človek. A konktétne tento. Táto pani, ktorú v Devínskej mnohí poznáte. Mne stačí o nej vedieť len toľko, že chodí pešo, zo svojho domu 5 kilometrov do dediny do najbližšieho obchodu a nazad. V hocijakom počasí. Dá si reflexnú vestu a ide sa. Keď prší, dáždnik nenosí, veď jednou rukou ťahá vozík, v druhej palica. Tento rok mala osemdesiat. A teda už aj k tomuto jubileu prestala fajčiť. Určite ste ju viacerí, tak ako ja, zviezli autom, veď nevravím, že sa

Moje osobné peklíčko číslo 64

Mať blog je normálne zaväzujúce,   ľudia by tam niečo čakali najradšej každodenne...a ja že to budem mať taký pozvolný celoživotný projektík. Už do mňa kamošky hustia, že čo nepíšeš, dlho si nenapísala... Čo, veď sa nič také neudialo. Akurát minulý týždeň vybuchla tuná na rakúskej strane Moravy plynová stanica, to bolo také zaujímavé, ale nemám z toho fotku. Rachlo to presne ako sme šli z domu s deťmi (vtedy sme zaspali a šli sme až na druhú vyučovaciu hodinu), kráčali sme dole ulicou a zrazu obrvoský hrmot, ja najprv, že hrom, ale nešlo mi to do hlavy, že ten hrom neprestával a hlavne vôbec sa nehodil do daného počasia, bol taký pokojný stály dážď. Hrozný hukot neprestával, ľudia vyplašení vybehovali z domov, jedna suseda dole bola úplne hotová, v domnienke, že jej vybuchla jej vlastná kotolňa v dome. Už bolo vidieť aj obrovský oheň, vraj siahal do výšky sto metrov, v lesoch za Marchegom. Ako prvé mi napadlo, že padlo lietadlo, hluk z lietadiel tu počujem dosť často, dokonca raz

Tohtoročný sneh

Obraz
Tak nám aj tu v stepnej Devínskej posledný novembrový deň nasnežilo. A dokonca sa to ani hneď nestihlo roztopiť, ba naopak, riadne primrzlo! Bolo to krásne ráno, tak dobre sa spalo, tak ako okolie pod bielou perinou, aj my sme ráno krásne spali blahodárnym spánkom a zaspali do školy. Pohľad z okna stál za to, aha: Ešte ani sviečky z heloweenskej party som z dvora nespratala. Dnes, prvý riadny zimný deň, som ráno cestou dole do obce zahliadla, že je pekná inverzia, a tak som sa ja, chronický spáč, prekonala a vytrepala sa so statívom a foťákom hore na Sandberg, a to tiež stálo za to! Schlosshof krásne osvetlený ranným slnkom plával na hmlovej hladine, z ktorej len sem-tam presvitali ako na zle osvetlenom filme rakúske stromoradia. Konečne vidím, o čom mi vravia ľudia, ktorí sem chodia na ranné prechádzky. Moja nová známa, inak vďaka tomuto blogu (yes!), Danka G. sa mi posťažovala, aké to videla krásne, a že mobilom sa to nedá odfotiť tak, ako to vidí. Tak som skúsila, že či v