Tohtoročný sneh

Tak nám aj tu v stepnej Devínskej posledný novembrový deň nasnežilo. A dokonca sa to ani hneď nestihlo roztopiť, ba naopak, riadne primrzlo!
Bolo to krásne ráno, tak dobre sa spalo, tak ako okolie pod bielou perinou, aj my sme ráno krásne spali blahodárnym spánkom a zaspali do školy. Pohľad z okna stál za to, aha:

Ešte ani sviečky z heloweenskej party som z dvora nespratala. Dnes, prvý riadny zimný deň, som ráno cestou dole do obce zahliadla, že je pekná inverzia, a tak som sa ja, chronický spáč, prekonala a vytrepala sa so statívom a foťákom hore na Sandberg, a to tiež stálo za to! Schlosshof krásne osvetlený ranným slnkom plával na hmlovej hladine, z ktorej len sem-tam presvitali ako na zle osvetlenom filme rakúske stromoradia. Konečne vidím, o čom mi vravia ľudia, ktorí sem chodia na ranné prechádzky. Moja nová známa, inak vďaka tomuto blogu (yes!), Danka G. sa mi posťažovala, aké to videla krásne, a že mobilom sa to nedá odfotiť tak, ako to vidí. Tak som skúsila, že či výjde mne. Foťákom. Aj keď objektív zlý základný bakeliťák, ale tak bol najlahší:) Na krajinársku fotku som sa nikdy nevedela celkom napojiť, lebo si myslím, že naživo je to aj tak vždy najkrajšie. Preto v tej krásnej krajine fotím radšej ešte aj ľudí. To sme robili na danom mieste dnes tiež, a budeme aj zajtra, a aj pozajtra :) Chcela som ale zachytiť na pamiatku toto ráno prvého decembra, tak, ako má byť - biele: