Inšpirácia
Posledné desaťročie prinieslo mnoho zmien, aj v myslení ľudí, a preto prinieslo aj mnoho transformačných lídrov, motivačných spíkrov, životných koučov.
Všeobecne civilizácia akoby už nezvládala sama svoje výkonnostné tempo, tlak na zabezpečenie životných potrieb. Psychicky je to náročné, ale fyzicky ľudia zleniveli. Pohybovo. Od polovice 20ho storočia sme sa posadili za písacie stroje a nekôr, amentma, počítače, a už sme sa usedeli.
Mňa osobne oveľa viac ako knižky, kázne, prednášky a motivačné mottá denne na nástenke inšpiruje reálny človek. A konktétne tento. Táto pani, ktorú v Devínskej mnohí poznáte. Mne stačí o nej vedieť len toľko, že chodí pešo, zo svojho domu 5 kilometrov do dediny do najbližšieho obchodu a nazad. V hocijakom počasí. Dá si reflexnú vestu a ide sa. Keď prší, dáždnik nenosí, veď jednou rukou ťahá vozík, v druhej palica. Tento rok mala osemdesiat. A teda už aj k tomuto jubileu prestala fajčiť. Určite ste ju viacerí, tak ako ja, zviezli autom, veď nevravím, že sa nezvezie...ale to že sa vôbec vydá na tú cestu! Keď som lenivá, nechce sa mi niekam ísť, spomeniem si na ňu. A že aké sme my lemry lenivé! To mňa zocelí, toto mi dodá silu. Ona je jednoduchá, žiadne filozofie. Iba že "ja sa neopustím".
PS: Bola som pani nafotiť jeden deň, ale takmer všetky fotky som vymazala z karty a nemala ich ešte stiahnuté v počítači, v strese medzi pracovnými objednávkami, to sa mi ešte nikdy nestalo. Takže tu len pár, keď som jej priniesla do obchodu lieky. Škoda, boli to pekné fotky, ale tak načo aj zverejňovať..pani ešte spravím ďalšie.
Všeobecne civilizácia akoby už nezvládala sama svoje výkonnostné tempo, tlak na zabezpečenie životných potrieb. Psychicky je to náročné, ale fyzicky ľudia zleniveli. Pohybovo. Od polovice 20ho storočia sme sa posadili za písacie stroje a nekôr, amentma, počítače, a už sme sa usedeli.
Mňa osobne oveľa viac ako knižky, kázne, prednášky a motivačné mottá denne na nástenke inšpiruje reálny človek. A konktétne tento. Táto pani, ktorú v Devínskej mnohí poznáte. Mne stačí o nej vedieť len toľko, že chodí pešo, zo svojho domu 5 kilometrov do dediny do najbližšieho obchodu a nazad. V hocijakom počasí. Dá si reflexnú vestu a ide sa. Keď prší, dáždnik nenosí, veď jednou rukou ťahá vozík, v druhej palica. Tento rok mala osemdesiat. A teda už aj k tomuto jubileu prestala fajčiť. Určite ste ju viacerí, tak ako ja, zviezli autom, veď nevravím, že sa nezvezie...ale to že sa vôbec vydá na tú cestu! Keď som lenivá, nechce sa mi niekam ísť, spomeniem si na ňu. A že aké sme my lemry lenivé! To mňa zocelí, toto mi dodá silu. Ona je jednoduchá, žiadne filozofie. Iba že "ja sa neopustím".
PS: Bola som pani nafotiť jeden deň, ale takmer všetky fotky som vymazala z karty a nemala ich ešte stiahnuté v počítači, v strese medzi pracovnými objednávkami, to sa mi ešte nikdy nestalo. Takže tu len pár, keď som jej priniesla do obchodu lieky. Škoda, boli to pekné fotky, ale tak načo aj zverejňovať..pani ešte spravím ďalšie.
Komentáre
Zverejnenie komentára