Príspevky

Zobrazujú sa príspevky z dátumu február, 2018

Inšpirácia

Posledné desaťročie prinieslo mnoho zmien, aj v myslení ľudí, a preto prinieslo aj mnoho transformačných lídrov, motivačných spíkrov, životných koučov. Všeobecne civilizácia akoby už nezvládala sama svoje výkonnostné tempo, tlak na zabezpečenie životných potrieb. Psychicky je to náročné, ale fyzicky ľudia zleniveli. Pohybovo. Od polovice 20ho storočia sme sa posadili za písacie stroje a nekôr, amentma, počítače, a už sme sa usedeli. Mňa osobne oveľa viac ako knižky, kázne, prednášky a motivačné mottá denne na nástenke inšpiruje reálny človek. A konktétne tento. Táto pani, ktorú v Devínskej mnohí poznáte. Mne stačí o nej vedieť len toľko, že chodí pešo, zo svojho domu 5 kilometrov do dediny do najbližšieho obchodu a nazad. V hocijakom počasí. Dá si reflexnú vestu a ide sa. Keď prší, dáždnik nenosí, veď jednou rukou ťahá vozík, v druhej palica. Tento rok mala osemdesiat. A teda už aj k tomuto jubileu prestala fajčiť. Určite ste ju viacerí, tak ako ja, zviezli autom, veď nevravím, že sa

Január

Obraz
Dlhšie som sem nič nenapísala..no veď veruže ani nebolo veľmi o čom. Január je pre mňa úplne najhorší mesiac v roku. Nechcem byť zaujatá voči mesiacom alebo mať voči nim predsudky, ale proste to tak je. Zvlášť pre nás, čo sme "na voľnej nohe". Po Novom roku skapal pes, +-  žiadne objednávky, ale čo je horšie, to počasie tu v meste!! Stále tma, zima, dážď, ak sa náhodou pritrafí tak aj náznak snehu, ale hlavne pľačkanica v hnusnej zime a tme. A to vedomie, že slnko je tam hore na Chopku, nad tou našou mrholivou hmlou. Asi nemusím písať o vplyvoch na psychiku, najmä opäť u nás, prehnane meteosenzitívnych ľudí. Mali by to už tiež uznať za chorobu, túto prehannú meteosenzitivitu. Veď je to fakt príšerné: ráno ani za boha vstať, celý deň bojovať sám so sebou a s gravitáciou a podvečer sa snažíte všetko stihnúť za dve hodiny, ktoré dokážete fungovať. Môj nebohý otec nám vravieval, že na január a február máš mať uložené prachy v ponožke a nič neriešiť. Oni boli totiž jarmokár