Január

Dlhšie som sem nič nenapísala..no veď veruže ani nebolo veľmi o čom. Január je pre mňa úplne najhorší mesiac v roku. Nechcem byť zaujatá voči mesiacom alebo mať voči nim predsudky, ale proste to tak je. Zvlášť pre nás, čo sme "na voľnej nohe". Po Novom roku skapal pes, +- žiadne objednávky, ale čo je horšie, to počasie tu v meste!! Stále tma, zima, dážď, ak sa náhodou pritrafí tak aj náznak snehu, ale hlavne pľačkanica v hnusnej zime a tme. A to vedomie, že slnko je tam hore na Chopku, nad tou našou mrholivou hmlou.

Asi nemusím písať o vplyvoch na psychiku, najmä opäť u nás, prehnane meteosenzitívnych ľudí. Mali by to už tiež uznať za chorobu, túto prehannú meteosenzitivitu. Veď je to fakt príšerné: ráno ani za boha vstať, celý deň bojovať sám so sebou a s gravitáciou a podvečer sa snažíte všetko stihnúť za dve hodiny, ktoré dokážete fungovať. Môj nebohý otec nám vravieval, že na január a február máš mať uložené prachy v ponožke a nič neriešiť. Oni boli totiž jarmokári, a tam to tak fungovalo:)

No, a tu v Devínskej? Postačí malá rekapitulácia: jeden samovrah, ktorý vyskočil z dvanásteho poschodia. Žena, ktorá sa utopila na Devínskom jazere, keď sa zdvihla Morava. Vražda v paneláku na Marečka, kde 68ročný muž zastretli svojho 75ročného kamoša, no a muž so zbraňou prepadol trafiku.  Vraždy tu v panelákoch boli aj v 2015tom (25ročný zabil 45ročného soka) a v 2016tom (druh zabil svoju frajerku). Zo Skaly spadol pred dvoma rokmi 20ročný chalan a dnes má pod ňou pomník. Hmmmmm...veľmi zlá energia...na nete sú diskusie, že tá zlá energia tu v Devínskej proste je oddávna a je ju veľmi cítiť...no..keď sa na to naladím, tak aj áno...to sídlisko...feťáci, z iných bytov z mesta vysťahované socky a roboši z Bazky (bývalá automobilka).  Z toho paneláku na Smreka vyskočilo už vraj ľudí viac, teraz neviem presne koľko, nech netrepem. No to je jedno, ide o tú energiu...keď chodíte po sídlisku, tváre ľudí ju majú. A tu, v starej časti, sú zase tí zarputnelí starousadlíci. Samozrejme nehádžem všetkých do jedného vreca s nimi, niežeby tu normálni ľudia ani nežili:)

No ja som sa sem prisťahovala preto, že pri prvom kroku na daný pozemok ma očarila energia úplne iná.  O dom samotný ani nešlo, to nám ľudia vraveli, že sme absolútni blázni, keď to kúpime. Ale tá energia bola úžasná. Tá, ktorá tomuto miestu prináleží od prírody, od polohy a od vekov. Tá, ktorú cítim pod Sandbergom. Vzduch od Moravy, povedomie prehistorického mora, krása prírody a krásne ticho tejto kotliny. Ja nechcem nechať na seba dýchať energiu automobiliek, zúfalých ľudí, feťákov a ožranov zo špinavých zasmradených bytov! Dnes sa sem chvalabohu sťahujú normálni ľudia a rodiny, takí, ktorí sem prichádzajú pre to, prečo ja. Dnes je tento okraj hlavného mesta rajom, a nie skládkou chemického a ľudského odpadu. Dnes sa sem snáď vracia s novými ľuďmi aj životný pocit, ktorý k tomuto nádhernému úpätiu Kobyly patrí. Nalaďme sa na toto, a tú starú zatuchnutú energiu odtiaľto definitívne vykopnime do prdele! Veď už aj v tej automobilke, keď niekto robí, tak nemôže byť nešťastne chudobný.  Aj keď nejde iba o peniaze, ale asi hlavne o ne.  No január už skončil, ráno sa už nebudím do totálnej tmy, ale keďže mám spálňu na východ, badám niečo ako ranné zore, teraz pri oteplení už vonia jar, snežienky na dovre už aj odkvitli, skrátka, nové svetlo sa blíži!