Inšpirácia

Posledné desaťročie prinieslo mnoho zmien, aj v myslení ľudí, a preto prinieslo aj mnoho transformačných lídrov, motivačných spíkrov, životných koučov. Všeobecne civilizácia akoby už nezvládala sama svoje výkonnostné tempo, tlak na zabezpečenie životných potrieb. Psychicky je to náročné, ale fyzicky ľudia zleniveli. Pohybovo. Od polovice 20ho storočia sme sa posadili za písacie stroje a nekôr, amentma, počítače, a už sme sa usedeli. Mňa osobne oveľa viac ako knižky, kázne, prednášky a motivačné mottá denne na nástenke inšpiruje reálny človek. A konktétne tento. Táto pani, ktorú v Devínskej mnohí poznáte. Mne stačí o nej vedieť len toľko, že chodí pešo, zo svojho domu 5 kilometrov do dediny do najbližšieho obchodu a nazad. V hocijakom počasí. Dá si reflexnú vestu a ide sa. Keď prší, dáždnik nenosí, veď jednou rukou ťahá vozík, v druhej palica. Tento rok mala osemdesiat. A teda už aj k tomuto jubileu prestala fajčiť. Určite ste ju viacerí, tak ako ja, zviezli autom, veď nevravím, že sa

Všetko pre Devínsku


 20.3.2018
No pekne, tak už je aj pomaly koniec marca. Bol tu aj párdňový závan jari, hneď som išla nakúpiť jarné kvietky na terasku, a teraz mi zamrzli:) Prituhlo znova, a dnes aj s nejakým polosniežikom. Február sme prechrípkovali a "úspešne" pokračujeme v tejto zimnej tradícii. Mne to ešte trvá doteraz, dva týždne chrchlem ako tuberák, neviem, čo si mám o tom myslieť. už som si na to aj zvykla.  Najmenší člen rodiny zas išiel po týždni chrípky na jeden deň do škôlky a vrátil sa s nechutnou angínou, a tak sme opäť doma na penicilíne.
Túto zimu hodnotím ako dosť otrasnú, nedostali sme sa ani na hory. Na lyže ani nehovorím, zase budem snívať, že budúcu zimu už naozaj...stále sa snažím, že veď buďme trocha otužilí, ale predsa len...neviem, či mi status quo nenaznačuje, že pre môj genotyp je lepšia voľba stráviť zimu v Thajsku, tak ako podaktorí.... stále sa k tomu neviem zmobilizovať.... na margo tohto chorého obdobia musím navyše priznať, že som ani nič velevýznamné vrámci okolia neodfotila. Takže zatiaľ článok bez fotky.
Dejú sa tu ale v éteri nejaké nové veci, aj vrámci Devínskej. Už aj v našej obci sa objavujú internetové blogy! Sama som dlho koketovala s myšlienkou, že sa podujmem na internetový lokálny časopis, informačný portál s veľkým priestorom na diskusie. Taký priestor, kde by "všetci" z Devínskej klikali pri svojej rannej káve. Ale: nechcelo sa mi do toho. Nie som typ na spravodajstvo, nikdy som nebola. Zdá sa mi to také príliš vecné, venovať svoj život správam z okolitého života, ktoré pominú ako voda a spravodajcovi to berie veľa energie. Sama by som to nezvládla. Načo. Nie som ani poslanec, ani pracovník úradu, bývam tu len pár rokov, nie som významný občan, napokon, nič by som z toho nemala...skrátka, viac ma baví publicistika. Niečo, k čomu sa môže človek aj po čase vrátiť. Téma, zmysluplnosť, pamiatka....
Po Novom roku ma ale niekto "zastúpil", mal zrejme rovanké myšlienky. Spravodajský blog Týždeň v Devínskej založil pán Ján Žatko. Označil ho ako "prvý blog o Devínskej", čo na jednej strane nebola pravda, lebo prvý blog v chronológii času je môj:), ale samozrejme je to prvý blog tohto spravodajského objektívneho typu. Potešila som sa tejto iniciatíve a pánovi Žatkovi sa zase páči moje písanie a fotky tu. A tak sme sa stretli a sme otvorení spolupráci. Hneď pri našom prvom stretnutí vznikol napríklad vďaka náhode tento rozhovor: 
http://tyzdenvdevinskej.sk/posledne-strany-noveho-zivotopisu-gustava-husaka-vznikli-v-devinskej-novej-vsi/
Verím tomuto blogu a jeho rozvoju. Môj bude stále čisto literárny, subjektívny a publicistický, Týždeň v Devínskej opak: objektívny a spravodajský. Neriadený úradom. Práca zadarmo, nikto to neplatí. (Ale veď mohol by:) Robíme to popri svojej regulérnej práci, pán Žatko je zamestnaný a ja som živnostník fotograf a copywriter.
Ďalší online priestor o Devínskej si spravil pán Dárius Krajčír, a to page na Facebooku pod názvom "Pre Devínsku". Zatiaľ neviem, čo si mám o page a jeho autorovi myslieť, poznáme sa z videnia ale nie osobne. Dárius Krajčír pracuje tu na úrade ako referent interných informácií a ochrany osobných údajov, je členom Zboru dobrovoľných hasičov, v tohtoročných komunálnych voľbách kandiduje za starostu a podporuje ho súčasný starosta Milan Jambor. Zatiaľ pôsobí objektívne, je rodákom z Devínskej, jeho sestra vedie Grbarčieta, vekovo je z mne bližšej "mladšej" generácie, na page sa snaží dávať aktuálne veci. Neviem ale, prečo označuje svoj page ako "občiansku iniciatívu Devínskonovovešťanov". Nikde som sa nedočítala, kto okrem neho je súčasťou tejto iniciatívy ani o čo konkrétne im ide. Page zatiaľ lajklo 237 ľudí. Jasné, že ľudia, ktorí kandidujú, sa musia dostať aj do online priestoru, v každom prípade každá iniciatíva, či už informačná alebo tematická, je len prínosom. Časom ešte uvidíme...ako im to pomôže a komu o čo ide...
Kurnik teraz mi napadlo: veď ja som mala blog ako prvá, nemala by som náhodou tiež kandidovať??? Za starostku by sa mi ani nechcelo, ale za poslankyňu....hmmmm..... :)) škoda, že ani neviem, ako sa to robí. Ostanem ja pri svojej fotke a publicistike.

Tak aby som dala nejaký záver tomuto článku: obecne nás vycápala chrípková epidémia a zvolebnieva sa. Súkromne sme sa už zbavili myšlienky, že by zo zimy mohlo byť niečo pozitívne a tešíme sa každému závanu jari vo vzduchu!

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Májové víkendy plné zábavy

Silvester 2017

Poživeň z blízkeho okolia