Nátura
O miestnej starousadlíckej náture stačí
vykresliť zážitok z jedného rána minulého týždňa.
Do školy chodíme pešo, čo je super, lebo niekoho
stretneš a niekedy nebodaj prehodíš dve-tri slová. No tak toto ráno na ulici
dole spilovali starý vyschnutý orech hneď pri ceste. Sú tu nablízku samé
križovatky, uličky medzi rodinnými domami, autá môžu ísť kľudne hocakou inou
cestou, ako práve touto, kde robili ten strom. Ale predsa len - nejakí mladí slušní manželia viezli svoje dieťatko
do škôlky a čakali tam, neviem na čo, asi že ten strom odstránia z cesty, aby
oni mohli prejsť. Akurát sme išli okolo, keď došlo k potýčke - domáci na neho:
"Nevidíš, že tu pílime strom, kurva?! Na čo čakáš, kokot, nevieš sa
otočiť? " Dosť vulgárna reakcia, na
cudzieho, samozrejme, ale tak takto to tu je. Tvrdo a otvorene do tváre sa tu
všetko vychrlí. Mladý otecko zjavne nebol odtiaľto, patrične ho to rozrušilo a
vzprudilo, s dotyčným sa začal dosť napäto dohadovať, a že načo takéto hrubé
slová a tak...pričom napätie vrelo. Keby bol starousadlík, tak ho rovnako
odpáli, sadne do auta, cúvne a ide si kam treba.
S touto miestnou hrubou náturou som sa ja
musela popasovať hneď, ako som sa sem nasťahovala. Okamžite, ako facka. Veľmi
rýchlo som pochopila, že tu treba mať široké lakte a baviť sa so susedmi
podobne ako oni s vami a to veľmi ostro.
Každý si tu na Slovinci robí, čo chce.
Zaparkovať som nikde nemohla, každý ma vyháňal
spred ich domu, hoci tie pozemky - chodníky, cesta a priestory na parkovanie
medzi nimi, sú obecné. Len je tu nejaký úzus, že keď sú opticky pred vašim
domom, sú rovno vaše. hm...asi aj mne by mohli iné autá pred domom vadiť, ale
kebyže mám dosť a vidím, že druhý nemá, aspoň by som sa podelila.
OK, to som si vydebatovala so susedmi nado
mnou, pred ktorými je dosť miesta. Respektíve som ich poslala do péčka, lebo sa
s nimi dohodnúť nedalo, a som v práve. (Pre vysvetlenie: zrovna pred našou
bránou do dvora a ulicou nie je žiadny priestor. A môj dom ani nie je do ulice,
ale druhý dom v dvore.) Zavolali síce na mňa aj mestských policajtov, tí
odišli, tak potom tu bola štátna cestná polícia v čiernej limuzíne, ale keď som
vyšla von, tak sa mi len ospravedlnili, že oni vlastne čakajú na toho, kto ich
volal, lebo ich volal neoprávnene. Napokon aj tak vysvitlo, že celá ta stavba
tu nado mnou, čo susedia postavili a tieni mi komplet celý dvor, je čierna stavba
s čiernym podnikaním - skrátka, že namiesto rodinného domu tam reálne postavili
veľký penzión s ôsmimi ubytovacími jednotkami a cépečkari tam bývajúci parkujú
ľuďom bárs aj rovno pred garážou...trochu sa aj iní susedia do tejto
absurdnosti obuli a momentálne máme na stole rozhodnutie o odstránení časti
stavby...ach, že by??? Zdravý rozum v tejto dedine??? Tu, kde pani na úrade
robila zo mňa úplne drbnutú, keď na projekte predo mnou ja amatér vidím hotel a
ona mi tvrdí, že to JE dom??? Nehovoriac o tom, že vzadu na záhrade, NA
ZÁHRADE!!, kde sedím a mám výhľad na Sandberg, tak tam oni chceli postaviť
parkovisko!!!! Nechápem ja, kde sa berie v jednej malej ženskej, tej mojej hornej
susede, toľko drzosti a chamtivosti....fakt nechápem...Nasrali ma už hneď na
začiatku, s tým mojim autom, keby aspoň
boli vtedy slušní..
Noooo a potom mám susedu priamo vo dvore. Tú
si nechávam ako príklad tunajšej nátury na koniec, to je extra tvrdý orech! Spomínala
som, že bývame v spoločnom dvore, tak to tu kedysi bolo všade, že dva domy
vedľa seba a dozadu záhrady. Takže to tu máme v podstate dvojdom. My sme ten druhý , čo je o dosť lepšie, máme
tu viac súkromia a východ z terasy rovno do zelene.
Domček nám predal bývalý partner mojej susedy. Takže chápete pointu.....To som ale nevedela, že to
je až také búrlivé. Až teraz, po vyše dvoch rokoch, si začína suseda zvykať na
to, že tu normálne žijem.
To bolo na začiatku - vrámci letných žúrov,
jej vykrikovania na moju adresu, aká som ja piča a čo ja hento a tamto....čistá
katastrofa!!! Ja som ale škorpión a do toho sa nemá dlho šťúchať...stačilo, keď
mi takto v noci svojim revom zobudila a vyplašila deti. Mala som ju chuť zabiť!
Naozaj! V tomto rozpoložení som si ju na druhý deň podala a odvtedy trocha pochopila,
že nie som jej štvrté decko, na ktoré môže hulákať. Podať som si ju ale musela
ešte niekoľkokrát. Momentálne je
to už o inom...no ale toľko sa do
mňa snáď ešte nikto nedonadával ako ona....
Áaaaa ešte tu máme suseda cez plot
zospodu....to nemusím rozoberať, ten mi blokol kvoli 20cm presahu strechy moju
kolaudáciu, pritom si vymuroval plot o pol metra posunutý "do mňa". V
lete, keď sa moje deti šantili v bazéne, vadilo mu to a chcel ich vyplašiť
hlasnou hudbou, ale zvolil veľmi zlý žáner - Sex pistols, Anarchy in the UK !
Ujo nevi, kto sú rodičia - decká šaleli jak odušu, taká didžina v bazéne, wau!!
Tak tak nejako, mám pocit, že starousadlíci sú
tu takí, ako tuná kopec - Skala. Veľa dôkazov je aj v knihách Ruda, ktorý sám trpel
touto mrzutosťou a absenciou ľudskej prívetivosti. Tuná hneď - vezmem do ruky poviedku Útek z rodnej obce:
"František jej povedal, že už nemôže zniesť toľké klebety o sebe. Všetci
robia z neho traviča psov. Nikto do neho nevidí. Žena povedala, že sa naopak
nikto o neho nezaujíma, nikto o ňom nevie; keby sa stratil, ani ho nebude
hľadať. František nebol rád, keď to počul."
Verím, že táto chladnota zájde do
minulosti...jasné, že tu máme aj milých ľudí, s tými sa ale poznáme, sú to
kamaráti, bližší známi, známi z častejšieho videnia. Ale nie je to tu také, že
by vás ako suseda, s ktorým sa ešte nepoznáte osobne, niekto pozdravil čo by
len s náznakom úsmevu. Viete, na niektých miestach, alebo u niektorých ľudí, to
tak funguje nejak automaticky - že pri tom náhodnom kontakte s inými osobami sa
im do tváre z duše vkradne tá pozitívna mimika, čo trocha natiahne kútiky úst k
ušiam.
Ja som spoločenský tvor a mám rada okoo seba
ľudí, a k tomu vám tu musím ukradnúť pesničku, moju jednu z najobľúbenejších pesničiek ever, ktorá mi dobrý teplý pocit z
ľudí pripomína:
Komentáre
Zverejnenie komentára