Úvod

Ahojte. V Devínskej Novej Vsi pri Bratislave žijem teraz nejaké štyri roky, nech si nepridávam.. Som rodená Bratislavčanka, ale nie odtiaľto. Napriek tomu si dovoľujem písať o Devínskej a fotiť ju. Nič iné mi vlastne ani neostáva. Som fotografka a bývalá novinárka, ááá...vraj sa aj dobre číta to, čo píšem.  V poslednej dobe, keď vytiahnem päty z tejto obce (je to síce mestská časť, ale slovo obec sa mi k nej viacej páči) mi to vravia moji friendi z facebooku, ktorých náhodile stretnem niekedy aj naživo.

Podstata je ale tá, že Devínsku milujem.  Našla som sa tu. Kúpili sme tu s bývalým partnerom domeček, od ktorého nás všetci odhovárali a vraj patríme na psychinu, ak  "TO" kúpime, ale ja som hneď prvým krokom na onen pozemok cítila tú energiu a ten spoj mojej nohy s týmto kúskom Zeme. To ticho, slnko, okolie, vzduch....skrátka, hneď som cítila, že dobre.

Po dvoch rokoch som ale onen domček musela opustiť, nedalo sa to naťahovať ďalej s bývalým...(tento blog ale neni o mojej story, to je na iný román). Nejaké dva roky som potom bola mimo Devínskej a celý ten čas, každým dňom, zháňala niečo iné dostupné na kúpu - všetky možné pozemky, staré domčeky, záhrady a záhradky...Kontaktovala som všetkých možných majiteľov, čo malo za následok vtipné kontaktáže.....ale domček nič. Nič nevyšlo. Keďže som sa napokon úplným nedopatrením ocitla s vlastnou mamou a mojimi dvoma deťmi v jeden-a-polizbovej časti panelákovej králikárne, museli sme okamžite konať.

Zázrakom mi známa vybavila hypotéku, a v zúfalstve sme išli kúpiť aj s mamou byt v paneláku, čo by bol aj tak môj koniec....v rozlúčkovom maili so životom som to písala bývalému - a on mi odpísal, že ale veď tu je na predaj domček za cenu bytu....takmer na tej istej ulici!!! Bola to nedokončená a neskolaudovaná stavba v štýle bársjak nacápané kvádre a v spoločnom dvore s ďalším domom, nikto by to nechcel, ale pre mňa to bola záchrana, to nemohla byť snáď ani náhoda!!! A tak bývam na ulici, o ktorej som len snívala, túžobne na ňu hľadiac z Mosta slobody - že ach, keď domček v Devínskej, tak tam, na TOM kopci...to by bol raj......a tak teraz bývam na Slovinci, najkrajšej a najstaršej miestnej ulici!!

Žeriem to tu celé - každý okamih, každé ročné obdobie. Prvý rok bol trocha záhul, to je jasné, zkolaudovať dom a vysvetliť susedom, že tu budeme žiť my, nie len oni, bola tŕňová cesta. Miestni domáci sú takí dosť hrubí, neokrôchaní, o tom nejaký ďalší príspevok....

Nechodím denne pravidelne do práce, som tu. Ako umelecká duša sa musím o tento časopriestor podeliť, možno sa na tom naše vnúčence budú zabávať:) Budem hovoriť o ľuďoch, ktorých poznám a aj o miestach, ktoré spolu s nimi  vytvárajú miestny kolorit. Dokument má podľa mňa väčší zmysel ako nejaké kváziumelecké vykonštruované koncepty.  Moje rozprávanie o Devínskej však nebude faktografická zbierka, tú už chválabohu máme, vďaka Viliamovi Pokornému a kolektívu, ktorí v roku 1995 vydali vlastivednú a dejepisnú knihu o Devínskej Novej Vsi. Viliam Pokorný zomrel minulý rok (2016) vo veku 90 rokov. Bol osobnosťou chorvátskej menšiny na Slovensku, zakladateľom ich kultúrneho spolku u nás aj ich časopisu Hrvatska Rosa, historikom, publicistom. V chorvátskom múzeu tu na Istrijskej mával epické štvrtky, s prednáškami na nejakú tému z histórie. Osobne som ho mala česť stretnúť minulý rok na oslavách deväťdesiatin ďalšieho osobitého rodáka - Františka "Fina" Besedu, zakladateľa hudobného súboru Rosica. Ja som vtedy pracovala v miestnej (Devínskonovoveskej) televézii a bola som to celé natáčať. Pamätám si, keď som sa na Fina tak uškrnula, že čo, vínko popíja, tak on vraj "a čo mám piť, veď nie som chorý!"..

Devínska je dnes pochopiteľne vyhľadávanou lokalitou, lebo je to dedina mimo, ale zároveň V hlavnom meste. Až sa toho desím, ale bohužial toto je smer ktorým sa rozširuje hlavné mesto. Topka, mesto plus príroda plus všetká infraštruktúra plus miesto v škôlke tu dostane každý, čo je inde v našom meste záhada. Devínske sú však pre mňa tri, respektíve aj štyri:

sídlisko, stará Devínska, Kolónia a potom hento tam okolo automobilky Volkswagen....všetko, okrem tej starej, kde bývam, je ale tak trocha mimo mňa.