Inšpirácia

Posledné desaťročie prinieslo mnoho zmien, aj v myslení ľudí, a preto prinieslo aj mnoho transformačných lídrov, motivačných spíkrov, životných koučov. Všeobecne civilizácia akoby už nezvládala sama svoje výkonnostné tempo, tlak na zabezpečenie životných potrieb. Psychicky je to náročné, ale fyzicky ľudia zleniveli. Pohybovo. Od polovice 20ho storočia sme sa posadili za písacie stroje a nekôr, amentma, počítače, a už sme sa usedeli. Mňa osobne oveľa viac ako knižky, kázne, prednášky a motivačné mottá denne na nástenke inšpiruje reálny človek. A konktétne tento. Táto pani, ktorú v Devínskej mnohí poznáte. Mne stačí o nej vedieť len toľko, že chodí pešo, zo svojho domu 5 kilometrov do dediny do najbližšieho obchodu a nazad. V hocijakom počasí. Dá si reflexnú vestu a ide sa. Keď prší, dáždnik nenosí, veď jednou rukou ťahá vozík, v druhej palica. Tento rok mala osemdesiat. A teda už aj k tomuto jubileu prestala fajčiť. Určite ste ju viacerí, tak ako ja, zviezli autom, veď nevravím, že sa

Slovinec

SLOVINEC

Ach táto ulica....výnimočná už len svojim menom. Zakaždým musím vysvetľovať miesto pobytu obšírnejšie....v taxíku, na úradoch a tak. Slovinec? To je ulica? -No nee, to je ulica s veľkým U!" Vravím, že tam asi v minulosti nebýval Chorvát, ale Slovinec... lebo toto je chorvátska obec, že v 16tom storočí to tu bolo po tureckých bojoch opustené a že sa sem presídlili Chorváti a znova budovali dedinu.... Názov je vraj ale podľa jedného zdroja (Viliam Pokorný) odvodený od nárečia, podľa wikipédie podľa nejakého kopca.
Táto ulica bola donedávna celá kultúrnou pamiatkou. Tomu je dnes už samozrejme koniec, odkedy si pán bývalý minister Pavol Hamžík postavil úplne hore pod Sandbergom premodernú vilu (ktorú dnes predáva za vyše milióna eur). Skrátka, dovtedy sa tu mohli stavať iba domy v typickej historickej zástavbe - teda jedno poschodie, dve okná na priečelí, sedlová strecha, a predok domu normálne na hranici ulice. Dnes sa tieto staré domčeky menia na vstupné garáže a novousadlíci, ktorí si to tu kúpia na pozemok, si stavajú domy od cesty ďalej. Ak by som mala peniaze, spravila by som to tiež...Vzadu na pozemku je viac slnka, ako keď sú domy v úzkych pásoch na sebe. A hlavne tie autá....toto je ulica so zákazom vjazdu, čo je aj vcelku logika, keďže je slepá, nad ňou je už chránená prírodná rezervácia. Ráz ulice neponúka ani nejaké miesta na parkovanie. Aj tak je tu áut stále viac a hlavne tie víkendy sú hrozné - turisti a zamilované páriky kde musí chlapec na nejakej hrkalke doviezť čajočku až na pieskový kopec, často ponímaný ako šmýkľavka.
Ja by som sem dala kľudne závoru (veď sa budem o to aj snažiť) už "pri Rudovi" - teda na námestíčku , ktoré nemá meno, lebo je to len križovatka Slovinca a Prímoravskej, ale podľa mňa by sa malo normálne volať Námestie Ruda Slobodu alebo tak ako ho voláme, teda Námestie pri Rudovi. Je tam totiž Rudov pamätník s jeho bustou, kde mu do pootvorených úst niekto stále vkladá ohorok z cigy, to je výborné inak.

No a ten Rudo! To je, veď hej, kapitola sama o sebe! Ja keď ho čítam, tak si pripadám ako ja (samozrejme na výnimky, ako hádzanie popolníka po žene a tak) .Vždy, keď idem okolo ich domčeka, tak myslím na to, že keď ho raz zbúrajú (čoho sa asi dožijem), tak táto ulica už celkom skončí. Teda neskončí, ale skončí jej jedna kapitola. Uplne. Teraz v domčeku stále býva Rudova sestra. Jeho priečelie by malo byť zachované ako kultúrna pamiatka, aj s tým hejnom mačiek, ktoré pani chová a sú miestnou aktrakciou aj pre turistov. Tento pohľad by mi raz veľmi chýbal....



Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Májové víkendy plné zábavy

Silvester 2017

Poživeň z blízkeho okolia