Slovinec milujem nielen pre jeho atmosféru,
ale táto ulica ponúka aj čo-to do úst!
Tak napríkald teraz orechy -mňam orechy!!
Stačí, keď každé ráno pozbieram z cesty zopár napadaných, a mám za dva mechy
v komore! Orech je tu ináč miestny strom, minulý rok ich dokonca zopár vysadila
Denova pri Základnej umeleckej škole, čo starostovi kvitujem. Denova je naša
miestna záhradnícka organizácia a robia v nej dobrí chaloši, o ich výtvoroch
ešte nabudúce...
Orechov tu je na ulici niekoľko, aj dole
smerom k Morave. Ďalší môj obľúbený strom je Moruša čierna, tie tu mám tiež
zmapované. Lekvár z moruší je po malinovom druhý najlepší! Škoda, že
to málokto zbiera a pod morušami sú v lete čierne zeme...obnobnou čiernou bobuľovou
pochúťkou sú černice, tých je mrte pri trati. Toto leto som z nich chcela
spraviť sirup, ale akosi som pozabudla, že to mám naložené a odložené v
kumbáliku pod schodami...až o nejaký mesaic a pol som tam išla a zistila som,
že mám výborný nákvas - neviem, či to bolo víno alebo skôr likér, ale výborné
to bolo! Ale už nie pre deti. Na jar sa zase chystám na tunajšiu višňu -
tiež na ulici stojí nadarmo. Za nazbieranie ponúknem likér.
Pod borovicami pri chodníku si rok čo rok
pozbierame aj pár hríbov - masliakov kopcových. Na hríby ale radšej do lesa,
toto len keď sa do lesa nedostanem - vadí mi na nich možnosť, že sa tam venčili
psy..
Na zimu musí byť v pivnici naložená kapusta a
zemiaky, obe zdroje zo Stupavy.
No a víno, tak na to tu máme na vedľajšej
ulici skvelú vináreň, to je základ. Alebo vedľajšiu dedinu Devín. A potom sú to
súkromné domáce zhotoveniny.
Musím priznať, že túto oblasť nemám zatiaľ preskúmanú, to chce ísť po miestnych vinároch, čo je moja ďalšia výzva a
kapitola. Zatiaľ je u mňa klasikom sused Janko Čunderlík, ktorý je okrem zeleninovej
záhrady a vína špecialistom na kadejaké domáce mäsové výrobky. Zo starých plechových sudov
má zlátanú udiareň, zlaté to je, ako keby sa deti hrali na raketu...klobásky,
údené mäso, špekáčky, párky...do portfólia patria samozrejme hurky a jaternice,
domáca paštika a údené bravčové jazyky. Chudák Milan, môj kamarát Východniar,
ktorý u Janka býva, ten musí celé dni prestáť pri tej udiarni a prikladať a
dusiť pilinami:) Najviac mi chutí Jankova domáca šunka, to je top level. Za med som vďačná Dušanovi Dedinskému, miestnemu medárovi, týmto mu prajem nech ho už nestrenú pohromy a včielky z rakúsko-slovenského pohraničia odolajú kadejakým postrekom a nech sa im len darí!
Naše okolie je ďalej bohaté na množstvo bylín
a jedlých rastlín - niekto, už ale neviem kto, tu robil aj kurz "Divo
rastúce jedlé rastliny". Ja tu zbieram len šípky, pŕhľavu nieže zbieram
ale likvidujem zo záhrady, kvety divozela na drzovku zbieram priamo z ulice,
púpava je obdobná "pliaga" ako žihľava, chren jakbysmet. Práve sa chystám ho
spracovať, mohlo by mi to konečne zlikvidovať zapchaté dutiny, ale začalo liať,
takže počkáme. Odcucnem si radšej z ríbezláku z čiernych ríbezlí, čo je podľa
mňa hriech opomenúť takúto zdravotu! A pri tejto príležitosti sa môžem vrátiť k
susedovi Jankovi, lebo to je tiež kapitola sama o sebe. Uverejnili mi o ňom
dokonca reportáž v časopise .týždeň, tak tu je: (teda asi vo vyššom článku,
blog ide spätne). Dobré čítanie a dobrú chuť!
Komentáre
Zverejnenie komentára