Mať blog je normálne zaväzujúce, ľudia by tam niečo čakali najradšej
každodenne...a ja že to budem mať taký pozvolný celoživotný projektík. Už do
mňa kamošky hustia, že čo nepíšeš, dlho si nenapísala...
Čo, veď sa nič také neudialo.
Akurát minulý týždeň vybuchla tuná na rakúskej
strane Moravy plynová stanica, to bolo také zaujímavé, ale nemám z toho fotku.
Rachlo to presne ako sme šli z domu s deťmi (vtedy sme zaspali a šli sme až na
druhú vyučovaciu hodinu), kráčali sme dole ulicou a zrazu obrvoský hrmot, ja
najprv, že hrom, ale nešlo mi to do hlavy, že ten hrom neprestával a hlavne
vôbec sa nehodil do daného počasia, bol taký pokojný stály dážď. Hrozný hukot
neprestával, ľudia vyplašení vybehovali z domov, jedna suseda dole bola úplne
hotová, v domnienke, že jej vybuchla jej vlastná kotolňa v dome. Už bolo vidieť
aj obrovský oheň, vraj siahal do výšky sto metrov, v lesoch za Marchegom. Ako
prvé mi napadlo, že padlo lietadlo, hluk z lietadiel tu počujem dosť často,
dokonca raz tadialto leteli stíhačky smer Blízky Východ, a čo iné by v tých
lesoch bolo, veď tam nič neni...najradšej by som tam hneď utekala s foťákom,
ale foťák doma, a ja s deťmi najprv do školy a do škôlky, auto nemám, tak kým
som obehla toto kolečko, Rakúšaci požiar uhasili.
Zajtra sú Vianoce, a tak posledné týždne
smerovali celé k tomuto, ako u všetkých.
No a potom čo...dvakrát som bola v obľúbenej
domovskej totál lokál krčme Pub 64 na Istrijskej ulici, číslo 64. Pred týždňom,
a včera. Akurát čo som sa pozviechala. Takéto večierky už rozdýchavam celý
týždeň. 64ka je čisté peklo. Teda, ono to je práveže naša úžasná najlepšia
dedinská krčma s cenami na míle vzdialenými od tých v meste, Svijanmi, s
domovskou atmosférou s pecou a dobrými ľuďmi. Peklo je to pre mňa, asi
trištvrte roka som sa tomuto miestu úspešne vyhýbala. Z dôvodu tohto: Len
otvorím vstupné dvere, oproti ktorým je hneď malý výčapný pult, už to ide; z
každej strany: čaau Lula, čo si dáš? Čo si dáš? Chlapi akoby machrovali a
predbiehali sa, že kto bude pozývať. Nehovoriac o tom, že tam sa za alkohol
považujú panáky. Niektorí sa ani nepýtajú, ale rovno mám panáky pred sebou.
Áno, Teba mám na mysli, Gusto! Gusto bol vedúci miestnych dobrovoľných hasičov,
jeho mamina bola zakladateľkou tohto zboru. Nechápem, ako ho mohol starosta
odvolať, teraz už teda vôbec hasičom neni, a ja ho mám takto v uniforme tak zafixovaného! No tak
Gusto má dnes, 23. decembra, narodky a včera ich v 64ke oslavoval. Tvrdo som
bojovala a pila iba vínko. Horšie je, že sa tam počas mojich posledných návštev
objavil vždy niekto zaujímavý, s ktorým trebalo prebrať nové a dôležité veci, a
tak sa tam nakoniec zasedím do posledného zvyšku energie. Otváracie hodiny a
záverečná tu neexistujú. A úplné "dno" je to, že Ondrej, jeden z
bratov majiteľov, vás čisto z lásky k svojim zákazníkom zvezie autom domov, ak
to máte v dedine od krčmy ďalej. Čo
znamená, že sa tu môže človek (nie ja!!) totálne zrúbať pod obraz boží, stačí,
ak nezabudne svoju adresu. Ach...čiže krčma, kde sa dá ísť bez peňazí a ešte
vás z nej aj dopravia domov.....raj a peklo v jednom!!
Strašne mi tu chýbajú fotky z nej, a tie treba
spraviť večer, keď je vonku tma a vnútri ľudia. Ale bohužiaľ....dnes ma tam
nedostane ani tento blog! Fakt to nedám.... Zase pozajtra, dobre? :)
Komentáre
Zverejnenie komentára