Ahojte. V Devínskej Novej Vsi pri Bratislave
žijem teraz nejaké štyri roky, nech si nepridávam.. Som rodená Bratislavčanka,
ale nie odtiaľto. Napriek tomu si dovoľujem písať o Devínskej a fotiť ju. Nič
iné mi vlastne ani neostáva. Som fotografka a bývalá novinárka, ááá...vraj sa
aj dobre číta to, čo píšem. V poslednej
dobe, keď vytiahnem päty z tejto obce (je to síce mestská časť, ale slovo obec
sa mi k nej viacej páči) mi to vravia moji friendi z facebooku, ktorých
náhodile stretnem niekedy aj naživo.
Podstata je ale tá, že Devínsku milujem. Našla som sa tu. Kúpili sme tu s bývalým
partnerom domeček, od ktorého nás všetci odhovárali a vraj patríme na psychinu,
ak "TO" kúpime, ale ja som
hneď prvým krokom na onen pozemok cítila tú energiu a ten spoj mojej nohy s
týmto kúskom Zeme. To ticho, slnko, okolie, vzduch....skrátka, hneď som cítila,
že dobre.
Po dvoch rokoch som ale onen domček musela
opustiť, nedalo sa to naťahovať ďalej s bývalým...(tento blog ale neni o mojej
story, to je na iný román). Nejaké dva roky som potom bola mimo Devínskej a celý
ten čas, každým dňom, zháňala niečo iné dostupné na kúpu - všetky možné
pozemky, staré domčeky, záhrady a záhradky...Kontaktovala som všetkých možných
majiteľov, čo malo za následok vtipné kontaktáže.....ale domček nič. Nič
nevyšlo. Keďže som sa napokon úplným nedopatrením ocitla s vlastnou mamou a
mojimi dvoma deťmi v jeden-a-polizbovej časti panelákovej králikárne, museli
sme okamžite konať.
Zázrakom mi známa vybavila hypotéku, a v zúfalstve
sme išli kúpiť aj s mamou byt v paneláku, čo by bol aj tak môj koniec....v
rozlúčkovom maili so životom som to písala bývalému - a on mi odpísal,
že ale veď tu je na predaj domček za cenu bytu....takmer na tej istej ulici!!!
Bola to nedokončená a neskolaudovaná stavba v štýle bársjak nacápané kvádre a v
spoločnom dvore s ďalším domom, nikto by to nechcel, ale pre mňa to bola
záchrana, to nemohla byť snáď ani náhoda!!! A tak bývam na ulici, o ktorej som
len snívala, túžobne na ňu hľadiac z Mosta slobody - že ach, keď domček v
Devínskej, tak tam, na TOM kopci...to by bol raj......a tak teraz bývam na
Slovinci, najkrajšej a najstaršej miestnej ulici!!
Žeriem to tu celé - každý okamih, každé ročné
obdobie. Prvý rok bol trocha záhul, to je jasné, zkolaudovať dom a vysvetliť
susedom, že tu budeme žiť my, nie len oni, bola tŕňová cesta. Miestni domáci sú
takí dosť hrubí, neokrôchaní, o tom nejaký ďalší príspevok....
Nechodím denne pravidelne do práce, som tu.
Ako umelecká duša sa musím o tento časopriestor podeliť, možno sa na tom naše
vnúčence budú zabávať:) Budem hovoriť o ľuďoch, ktorých poznám a aj o miestach,
ktoré spolu s nimi vytvárajú miestny
kolorit. Dokument má podľa mňa väčší zmysel ako nejaké kváziumelecké
vykonštruované koncepty. Moje rozprávanie
o Devínskej však nebude faktografická zbierka, tú už chválabohu máme, vďaka
Viliamovi Pokornému a kolektívu, ktorí v roku 1995 vydali vlastivednú a
dejepisnú knihu o Devínskej Novej Vsi. Viliam Pokorný zomrel minulý rok (2016)
vo veku 90 rokov. Bol osobnosťou chorvátskej menšiny na Slovensku, zakladateľom
ich kultúrneho spolku u nás aj ich časopisu Hrvatska Rosa, historikom, publicistom.
V chorvátskom múzeu tu na Istrijskej mával epické štvrtky, s prednáškami na
nejakú tému z histórie. Osobne som ho mala česť stretnúť minulý rok na oslavách
deväťdesiatin ďalšieho osobitého rodáka - Františka "Fina" Besedu,
zakladateľa hudobného súboru Rosica. Ja som vtedy pracovala v miestnej (Devínskonovoveskej)
televézii a bola som to celé natáčať. Pamätám si, keď som sa na Fina tak
uškrnula, že čo, vínko popíja, tak on vraj "a čo mám piť, veď nie som
chorý!"..
Devínska je dnes pochopiteľne vyhľadávanou
lokalitou, lebo je to dedina mimo, ale zároveň V hlavnom meste. Až sa toho
desím, ale bohužial toto je smer ktorým sa rozširuje hlavné mesto. Topka, mesto
plus príroda plus všetká infraštruktúra plus miesto v škôlke tu dostane každý,
čo je inde v našom meste záhada. Devínske sú však pre mňa tri, respektíve aj
štyri:
sídlisko, stará Devínska, Kolónia a potom
hento tam okolo automobilky Volkswagen....všetko, okrem tej starej, kde bývam,
je ale tak trocha mimo mňa.
Komentáre
Zverejnenie komentára