Inšpirácia

-
Posledné desaťročie prinieslo mnoho zmien, aj v myslení ľudí, a preto prinieslo aj mnoho transformačných lídrov, motivačných spíkrov, životných koučov. Všeobecne civilizácia akoby už nezvládala sama svoje výkonnostné tempo, tlak na zabezpečenie životných potrieb. Psychicky je to náročné, ale fyzicky ľudia zleniveli. Pohybovo. Od polovice 20ho storočia sme sa posadili za písacie stroje a nekôr, amentma, počítače, a už sme sa usedeli. Mňa osobne oveľa viac ako knižky, kázne, prednášky a motivačné mottá denne na nástenke inšpiruje reálny človek. A konktétne tento. Táto pani, ktorú v Devínskej mnohí poznáte. Mne stačí o nej vedieť len toľko, že chodí pešo, zo svojho domu 5 kilometrov do dediny do najbližšieho obchodu a nazad. V hocijakom počasí. Dá si reflexnú vestu a ide sa. Keď prší, dáždnik nenosí, veď jednou rukou ťahá vozík, v druhej palica. Tento rok mala osemdesiat. A teda už aj k tomuto jubileu prestala fajčiť. Určite ste ju viacerí, tak ako ja, zviezli autom, veď nevravím, že sa...
Zverejnenie komentára

Slovinec

-
SLOVINEC

Ach táto ulica....výnimočná už len svojim menom. Zakaždým musím vysvetľovať miesto pobytu obšírnejšie....v taxíku, na úradoch a tak. Slovinec? To je ulica? -No nee, to je ulica s veľkým U!" Vravím, že tam asi v minulosti nebýval Chorvát, ale Slovinec... lebo toto je chorvátska obec, že v 16tom storočí to tu bolo po tureckých bojoch opustené a že sa sem presídlili Chorváti a znova budovali dedinu.... Názov je vraj ale podľa jedného zdroja (Viliam Pokorný) odvodený od nárečia, podľa wikipédie podľa nejakého kopca.
Táto ulica bola donedávna celá kultúrnou pamiatkou. Tomu je dnes už samozrejme koniec, odkedy si pán bývalý minister Pavol Hamžík postavil úplne hore pod Sandbergom premodernú vilu. Skrátka, dovtedy sa tu mohli stavať iba domy v typickej historickej zástavbe - teda jedno poschodie, dve okná na priečelí, sedlová strecha, a predok domu normálne na hranici ulice. Dnes sa tieto staré domčeky menia na vstupné garáže a novousadlíci, ktorí si to tu kúpia na pozemok, si stavajú domy od cesty ďalej. Vzadu na pozemku je viac slnka, ako keď sú domy v úzkych pásoch na sebe. 

No a ten Rudo (Sloboda)! To je, veď hej, kapitola sama o sebe! Ja keď ho čítam, tak si pripadám ako by som čítala seba (samozrejme na výnimky, ako hádzanie popolníka po žene a tak) .Vždy, keď idem okolo ich domčeka, tak myslím na to, že keď ho raz zbúrajú (čoho sa asi dožijem), tak táto ulica už celkom skončí. Teda neskončí, ale skončí jej jedna kapitola. Uplne. Teraz v domčeku stále býva Rudova sestra. Jeho priečelie by malo byť zachované ako kultúrna pamiatka, aj s tým hejnom mačiek, ktoré pani chová a sú miestnou aktrakciou aj pre turistov. Tento pohľad by mi raz veľmi chýbal....



Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Inšpirácia

-
Obraz
Posledné desaťročie prinieslo mnoho zmien, aj v myslení ľudí, a preto prinieslo aj mnoho transformačných lídrov, motivačných spíkrov, životných koučov. Všeobecne civilizácia akoby už nezvládala sama svoje výkonnostné tempo, tlak na zabezpečenie životných potrieb. Psychicky je to náročné, ale fyzicky ľudia zleniveli. Pohybovo. Od polovice 20ho storočia sme sa posadili za písacie stroje a nekôr, amentma, počítače, a už sme sa usedeli. Mňa osobne oveľa viac ako knižky, kázne, prednášky a motivačné mottá denne na nástenke inšpiruje reálny človek. A konktétne tento. Táto pani, ktorú v Devínskej mnohí poznáte. Mne stačí o nej vedieť len toľko, že chodí pešo, zo svojho domu 5 kilometrov do dediny do najbližšieho obchodu a nazad. V hocijakom počasí. Dá si reflexnú vestu a ide sa. Keď prší, dáždnik nenosí, veď jednou rukou ťahá vozík, v druhej palica. Tento rok mala osemdesiat. A teda už aj k tomuto jubileu prestala fajčiť. Určite ste ju viacerí, tak ako ja, zviezli autom, veď nevravím, že sa...
Čítať ďalej

Dni pokoja

-
Obraz
  Tento blog venujem Ingrid, mojej najvernejšej čitateľke. Takto na seba myslíme.  Tak, a je to tu. Zimné dni pokoja. Listy z vŕby celkom opadali, a na dvore bol dokonca už aj sneh...kvietočky na kríkoch nahradili odrazy vianočných svetielok...to je fukot! Veď pod vŕbou ešte stále letné sedenie...a fúrik z nedokončenej roboty.... Sedím doma, sama(!) s vyloženými nohami. To sa totiž nestáva často. Ale včera, po dlhom čase, som išla na takú jemnú jógu a saunovanie. Reku, celý čas sa nehýbem, toto skvelé podujatie pripravila suseda tu oproti cez ulicu, (Mayura joga), tak by som bola blbá, kebyže nejdem. Bol to pre mňa úžasný zážitok, ešte teraz som dojatá. Wau, toto máme cez ulicu!!! No ale, sedím s tými vyloženými nohami, lebo keď sa človek nehýbe a potom si ide natiahnut hnáty, tak to nemusí mať vlastne len pozitívny výsledok, teda samozrejme, že som sa ráno skrz niečo natiahnuté alebo zaseknuté v kolene už z postele nepostavila. Preto môžem písať. Na písanie to...
Čítať ďalej

Uhorka. Leto. Nič.

-
Obraz
Dlho som sem nič nenapísala. Áno. Je leto. Uhorková sezóna. U mňa doslovne. Respektíve ešte paradajková. August je skrátka mesiac tepla a zavárania. Ani internet ma svojou vlastnosťou "rýchlo a hneď a furt lebo online", nedoženie k nejakému akože tvorivému písaniu. Nechce sa mi NIČ. S príchodom letných prázdnin končí veškerá pracovná frekvencia, žiadne pracovné návyky. Deti doma, ak nie sú v tábore, prázdninujeme spolu. To je opäť ako full time na materskej. S tým, že sa v ich terajšom veku stále dookola dohadujú a hádajú, staršia s tým puberťáckym akcentom, (!),   z každej strany jeden do uší "mamí, mamí!"... S teplotami vzduchu, respektíve horúčavami, to vymláti z hlavy posledné zvyšky nejakej schopnosti uvažovať..to je vlastne silné slovo...vôbec nejako používať mozog. Keď už, tak iba pasívne prijímam - teda aspoň čítam, teda priznám sa, skôr ležím iba tak. Úplne pasívne. Aj bez čítania. Tak úplne že nič. Leto. Vlastne meditujem? V posledných rokoch sa...
Čítať ďalej